Pár rýchlych rád pred odchodom:
Zabezpečte si písomné potvrdenie o poistení v anglickom jazyku. V škole budú radi. Prvý deň pochopíte prečo. (Asistentky sa budú trápiť a zdržovať s Kórejskými, Taiwanskými a inými potvrdeniami).
Nevyžaduje sa to, ale ja som obehala lekárov a zubárku. Spravila som si preventívne prehliadky ešte pred cestou a nenechala si to až na potom keď sa vrátim. Tak som aspoň bola vnútorne spokojná, že odchádzam zdravá.
Týždeň pred odletom konečne dostanete informáciu o rodine, v ktorej budete ubytovaný. Dostanete na ňu kontakt a je fajn, keď im napíšete mail, že skutočne prichádzate. Možno ešte lepšie ak im pošlete aj svoju fotku.
Kúpte pre rodinu malú publikáciu o Slovensku.
24 hodín pred odletom si spravte on-line check-in. Na stránke www.seatguru.com si pozrite aké sú referencie na miesto kam vás usadil systém a kde sa celkovo v lietadle nachádza. Ak sa vám nepáči, jednoducho sa presaďte na iné voľné sedadlo. Mňa usadili v „Boeing 747-400 52 Bus" úplne dozadu. Neznášam sedieť vzadu. Z 52. radu som sa presunula do radu č. 30. hneď pri ľavom okne. Bol to druhý rad za únikovým východom na krídlo.
Počula som veľa kritiky na Dobrovoľnú registráciu pred cestou do zahraničia, ktorú nájdete na stránke Ministerstva zahraničných vecí SR. Ja sa tam vždy zaregistrujem, nakoľko nemám nikoho blízkeho na Slovensku, kto by vedel môj plán cesty. Okrem toho, som slovenskou občiankou a ak mi štát ponúka možnosť, že bude za mnou stáť a bude prvou kontaktnou „osobou" v hocakom prípade, s radosťou to využijem.
Samozrejme, to neznamená, že i vaša rodina nemá vedieť o vás. Môjmu bratovi, ktorý žije v Čechách som tiež dala všetky informácie. Okrem toho, vždy som sa mu počas cesty ozvala v dohodnutý čas a povedala za koľko sa mu znovu ozvem. A ak vás rodina chce mať neustále na očiach, tak na www.flightaware.com môže naživo sledovať, kde sa vaše lietadlo v reálnom čase nachádza.
Čo sa týka hotovosti, zobrala som si 200 dolárov. Stačilo mi to. Minula som 150. Väčšinu platieb som robila embosovanou debetnou VISA kartou, ktorú v USA môžete používať ako kreditnú. Peniaze som z bankomatu (u nich ATM) nevyberala.
Balenie
British Airways povoľuje 2 príručné batožiny na palube a jednu "checked" do 23 kg. Ak máte chaos v hlave, odkiaľ začať s balením i keď máte už všetko prichystané a vyskladané na posteli, moja rada znie: riaďte sa vylučovacou metódou a začnite od najmenšej tašky. Tú budete mať v lietadle pod sedadlom pred sebou a budete k nej mať najľahší prístup. Ja som v taške mala notebook, foťák, telefón, diár, všetky doklady a preukazy potrebné na cestu, vreckovky, vlhké utierky a rôzne keksíky, pre prípad, že by mi lietadlová strava nechutila. Druhá príručná batožina ide do odkladacieho priestoru nad vami. Tú som mala plnú oblečenia. Nakoniec, do veľkého kufra dáte všetko to, čo sa v príručnej nesmie nosiť a to čo sa vám do nej už nezmestilo. Ja som si brala aj kolieskové korčule. Do každej batožiny som vložila papier s informáciami o mojej domácej adrese o adrese rodiny kde budem v USA ubytovaná a o letoch, ktorými pôjdem.
Škola
Prvý deň - Každý pondelok je zápis nových študentov. Cez leto je nával teenagerov. Ráno sa píše test, na základe ktorého vás zaradia do určitého stupňa. V prvých piatich úlohách testu máte správne doplniť zámená. Nasledovných 60 úloh je tvorených akoby dialógovými vetami medzi dvoma osobami a vy musíte použiť správny čas, alebo dopísať správne slovíčko. Nie sú pri tom žiadne pomôcky v zátvorke. Po skončení testu vám spravia menšiu exkurziu po okolí školy a zavedú na miesto kde sa môžete najesť. Odtiaľ vás už nechajú, aby ste sa vrátili do školy sami kde vám rozdajú doklady a informácie o kurze, do ktorého ste zaradený.
Systém výučby - Ja som mala to šťastie, že som nastúpila do triedy kde akurát začínali s prvou lekciou v knihe. Systém výučby je iný ako sme my tu naučení. Tam naskakujete už do rozbehnutého kurzu a tak isto z neho aj odchádzate. Hodiny sú doobeda alebo poobede a látka sa začína preberať v utorok. V pondelok sa prvé 2 hodiny opakuje minulotýždňová látka a druhé 2 hodiny sa píše test.
Gramatika sa učí na vlastných príkladoch. Teda namiesto: „Peter si kúpil palác potom čo vyhral Loto" som ja mala vetu: „Potom čo som si naoberala čerešne do trička, spadla som zo stromu." - Áno, skutočne som spadla z čerešne keď som bola dieťa.
Nové slovíčka sa učia spôsobom pantomímy, opisne, dedukciou z kontextu. Vysvetľovali sme si ich buď my spolužiaci, alebo keď to nikto z nás nevedel, tak učiteľ. Musím povedať, že týmto štýlom sa dá zapamätať viac slovíčok ako tým, ktorý všetci dobre poznáme: „write - písať, write - písať, write - písať, write - písať..."
Záverečný test - sa píše v posledný týždeň kurzu. Je to ten istý test ako vstupný. Na základe neho vám vedia povedať aký ste pokrok spravili.
Čo si zo školy odnesiete? - Okrem učebnice a kontaktov na nových kamarátov aj trošku viac sebavedomia v používaní cudzieho jazyka. 3 týždne ani náhodou nestačia na naučenie sa plynule hovoriť anglicky, ale vás namotivujú viac vyhľadávať anglické texty, filmy bez titulkov a komunikovať s novými známimi. Posledný deň v škole dostanete certfikát a odporúčanie učiteľa, v ktorom uvedie svoj pohľad na vás. Preto nebuďte na hodinách ticho, ale buďte čo je možné najviac aktívny.
Spolužiaci - V škole je veľa študentov okolo 20-tky. Ja som bola v triede, kde prevažovali dospelí. Boli to lekári, it-čkári, leteckí technici, podnikatelia z Kolumbie, Venezuely, Taiwanu, Brazílie a Švajčiarska. Pýtala som sa samú seba čo ja tam medzi nimi robim?
V škole je záplava študentov z Južnej Ameriky a Ázie, ktorí sa po vyučovaní, alebo na prestávkach zgrupujú. Ak sa niekomu neprihovoríte a „nevnútite" s otázkou: „Pardon, idete do parku na obed? Môžem sa k vám pridať?" tak ako Slovák, nováčik, vyššieho veku, môžete zostať úplne mimo. Ja som sa toto opýtala jedného manželského páru z Kolumbie hneď v utorok ako som nastúpila do kurzu. Bolo to moje šťastné rozhodnutie a začlenenie od prvého dňa. Nezapriem, že som sa i napriek tomu občas cítila, že nikam nepatrím. Ale to ja občas i tu na Slovensku. Preto som sa rada prihovárala študentom na chodbe, ktorých som videla, že sedia osamote, alebo nováčikom, ktorí v utorok nastúpili k nám do triedy.
Mimoškolské aktivity - Škola každý mesiac vyvesí na nástenku program mimoškolských aktivít. Niektoré, ako napr. konverzačný večer, filmový večer, multikultúrne stretnutia, sú zadarmo, iné, ako napr. výlet do New Yorku, alebo návšteva „Six Flags New England" sú spoplatnené.
Pokiaľ chcete na vašej angličtine zapracovať a nemáte zaplatený intenzívny kurz či dodatočné hodiny v škole, okrem konverzačných večierkov, ktoré sú raz do týždňa, odporúčam možnosť zadarmo chodiť na hodiny angličtiny pre cudzincov do Boston Public Library na Boylston street. Hodiny sú každý deň poobede.
Mojou záľubou v neznámych mestách je chodiť s mapou v ruke, nikam sa neponáhľať a vpíjať atmosféru. Zastaviť sa, poobzerať sa, veľa chodiť, stratiť sa, objaviť niečo zaujímavé, vymotať sa... To bola moja najkrajšia mimoškolská aktivita. Niekedy sme si ako trieda vymysleli program, niekedy sme akurát šli spolu iba na obed a potom si už každý išiel po svojom. Nakoľko som ja chcela objavovať a za 3 týždne čo najviac spoznať mesto a nechcela som uštvať žiadneho spolužaka, väčšinou som na tieto svoje dlhé túry chodila sama.
Prvé pivo som si dala až na letisku pri odlete z Bostonu, takže čo sa týka nejakých skúseností a rád ohľadne spoločenského a najmä večerného života - nemám čo napísať. Bola som obmedzená ubytovaním až "na konci sveta" a tamojšou dopravou.
Doprava: ubytovanie - škola
Keď v agentúre vypĺňate dotazník, tak tam odpovedáte i na otázku týkajúcu sa ubytovania, kde uvádzate či máte nejaké požiadavky: napr. že si neželáte byť v rodine so psom, alebo v rodine s malým dieťaťom, alebo že chcete rodinu čo najbližšie pri škole. Bola som otvorená všetkým možnostiam a nerobila mi problém predstava cestovania z okraju mesta do centra. Veď aj v Bratislave to tak mám.
Dostala som rodinu, ktorá bývala v meste na sever od Bostonu. Našťastie chodí tam metro. Ibaže doprava medzi zastávkou metra a domom (20 minút autobusom) bola od 20.00 h už zlá. Ešte horšie to bolo cez víkend a obzvlášť katastrofálne cez sviatky a v nedeľu. Keď som sa chcela na 4. júla ráno dostať do Bostonu, tak som najprv 30 minút šla pešo k zastávke jedinej linky, ktorá v meste premávala. Tam som zistila, že som akurát autobus zmeškala a čakala som celú hodinu na ďalší.
Dopravu si platíte sami. Keďže som tam bola iba 3 týždne, každý pondelok som si kúpila týždenný lístok za 18 dolárov. Platil mi na komplet dopravu v Bostone a meste kde som bývala. Automaty v ktorých sa lístky kupujú ani raz neakceptovali moju kartu, tak som zaplatila hotovosťou.
Cez týždeň cesta od domu po stoličku v triede trvala 45 minút.
Rodina
Pri vybavovaní pobytu som si tak vtipne povzdychla: „Len nech nedostanem nejakú šialenú mexickú rodinu". Nuž, nebola som ďaleko. Dostala som sa do Brazílsko-portugalskej rodiny s 20 ročnou dcérou, ktorá našťastie prvý týždeň bola na prázdninách v Brazílii. Po jej návrate mi to trošku robilo problémy, lebo sme sa delili o kúpeľňu, nemali sme si poriadne čo povedať a už ten život v dome nebol taký pokojný ako ten prvý týždeň. Druhý týždeň bol pre mňa psychicky najťažší.
Napriek skutočnostiam, ktoré neboli veľmi podľa mojej chuti som si povedala, že je dôležitý postoj a uhol pohľadu, z ktorého sa na celú záležitosť budem dívať. V ťažkých chvíľach, keď som bola naštvaná na celý svet, že som ubytovaná až Bohu za nohami som sa zamerala na pozitívnu stránku veci. Pani domu výborne varila. Vždy sme mali raňajky a večeru prichystané na stole. Som za to veľmi vďačná, lebo to bolo jediné normálne jedlo, ktoré som v Amerike jedla. Aj napriek tomu, že nehovorila veľmi plynulo po anglicky, s ňou som sa najviac rozprávala, naučila ma variť ryžu tak aby sa mi nezlepila, naučila ma robiť nakladaný baklažán a používať červený melón, čučoriedky a iné ovocie v zeleninových šalátoch. Bola som ohromená dôverou domácich (neviem či mali kamery), ale vedeli nás (ešte 4 ďalších mladých študentov, ktorých ubytovávali) nechať osamote vo vlastnom dome.
Nákupy
Už veľakrát som počula ako ženy vzdychajú zo super nákupov v Amerike. Nepatrím do tej skupiny. Chodiť po nákupoch je pre mňa utrpenie. Ale pre tých, čo sa v tomto športe vyžívajú odporúčam naplánovať si cestu tak, aby ste 4. júla nabehli do obchodov aj s osobným nosičom. Zľavy sú v tento deň v niektorých obchodoch až 75%.
Počasie
Ak nechcete robiť veľké nákupy v Deň nezávislosti, ale si chcete vychutnať mesto a históriu, neodporúčam Boston v lete. Bolo tam únavné počasie, 30-tky teploty a kvôli rieke a oceánu i veľmi vlhko a dusno. Boli momenty, keď som si myslela, že sa tam snáď ani poriadne nenadýchnem (inými slovami - udusím). Ak ste boli už v Zoologickej záhrade v pavilóne „Dažďový prales" tak presne tak to i tam vyzeralo iba s rozdielom, že z pavilónu viete aj výjsť. Predpokladám, že Boston musí byť krásny na jar keď kvitnú magnólie, ktoré sú takmer pred každým domom v meste.
Môj dojem z Bostonu
Boston je jedno voňavé mesto. Na prelome jún/júl sa tam striedali vône melasy a lipy. Avšak najviac som bola unesená dobrosrdečnosťou ľudí tam žijúcich. Bratislavčania sú oproti nim ľadové netýkavky. Takmer vždy keď som si otvorila mapu sa pri mne niekto pristavil a spýtal sa ma či mi môže pomôcť. A nielenže mi poradili a ukázali smer, ale v niektorých prípadoch ma tam aj odprevadili a povedali, čo ešte zaujímavé v tom okolí môžem vidieť. Je to neuveriteľne krásne gesto, ktoré veľmi silne ovplyvňuje hodnotenie mesta turistami. Aj my by sme sa to mohli v Bratislave (neviem ako je to inde na Slovensku) naučiť. Ja som s tým už úspešne začala!
